Domový vrátnik – kódové otváranie vchodových dverí
v obytnom dome

 

Článok si kladie za cieľ oboznámiť čitateľov s konštrukciou jednoduchého prístupového systému, ktorý slúži na otvorenie hlavných vchodových dverí obytného domu (paneláku) na základe kódu zadaného pomocou klasického zvončeka pri vchodových dverách. Kód je podobný Morseho abecede (krátke a dlhé stlačenia zvončeka) a je programovateľný obyvateľom obytného domu.

Úvod do problematiky

 

V súčasnosti je na väčšine obytných domoch (panelákoch) otváranie hlavných vchodových dverí riešené pomocou elektrického hlasitého vrátnika: neznámy človek zazvoní na požadovaný byt a po dohovore s nájomníkom mu ten môže otvoriť z bytu hlavné dvere pomocou elektromagnetického zámku. Obyvatelia domu používajú na otvorenie vlastný kľúč. Použitie vlastného kľúča vlastníkom bytu má dve hlavné nevýhody, ktoré ma viedli k zhotoveniu tohto prístupového systému:

-         veľké opotrebenie zámku hlavných dverí častým používaním obyvateľmi domu – čo má za následok častú výmenu zámku

-         lenivosť vyťahovať a hlavne hľadať kľúče, keď máme väčšinou plné ruky nákupov (a kľúč je v niektorej taške)

Pôvodná idea takéhoto riešenia nie je z mojej hlavy – vychádzal som z nápadu Ing. Pavla Hůly (hupa@post.cz), ktorého konštrukcia bola uverejnená v časopise Praktická elektronika Aradio č.2/2001 , Sezam – Jednoduchý přístupový systém.

Pôvodné riešenie však malo niekoľko nevýhod, ktoré mi nevyhovovali:

1)      Potreba externého napájacieho zdroja. Toto vyžaduje urobenie externej napájacej kabeláže ku skrinke bytového telefónu, čo je sprevádzané konštrukčnými problémami (vŕtanie skrinky) a neestetickosťou (prívodný kábel)

2)      Drahšia konštrukcia: použitie súčiastok, ktorých cena nie je malá. Tieto súčiastky by sa dali optimalizovať, čím sa zníži nielen cena, ale aj rozmery konštrukcie. Spomeniem napr.: pre ukladanie kódu sa dá použiť interná EEPROM mikroprocesora (PIC16F84) namiesto externej, na taktovanie použiť lacný RC člen namiesto kryštálu, optočlen nahradiť dvoma tranzistormi, relé nahradiť tranzistormi a pod.

3)      Vysoká spotreba: ktorá má za následok nemožnosť využitia napájania priamo zo signálov telefónu

 

Mal som tieto svoje požiadavky naviac (pri zachovaní pôvodných výhod):

1)      Napájanie vyriešiť priamo zo signálov bytového telefónu, čím odstránim externé napájanie.

2)      Namiesto mikroprocesora AT89C2051 z pôvodnej konštrukcie použiť PIC16F84 kvôli využitiu jeho internej EEPROM, možnosti veľmi malej spotreby, lacného taktovania RC členom, interného Watchdogu a reset-u a na tento účel vhodnejšou konfiguráciou vývodov (tvrdé budenie do H, vysokoimpedančný tretí stav).

3)      Na generovanie zvukového znamenia využiť nízkospotrebový piezomenič


 

Popis hardvérovej konštrukcie

 

Podľa predchádzajúcich kritérií vznikla nasledujúca konštrukcia, ktorá obsahuje niektoré pokrokové obvodové funkcie. V prvom prípade bolo požiadavkou napájať zariadenie priamo niekde z napätí prítomných v telefóne. Preto som si najskôr zistil obvodové riešenie domového telefónu, ktoré môžete vidieť v ľavej časti schémy. Zo schémy vidieť, že jednosmerné napätia ku sluchátku a k mikrofónu sú malé a „mäkké“ na napájanie zariadenia. Trvalé napätie dostatočnej veľkosti je možné zobrať na tlačítku otvárania vchodových dverí. Toto napätie sa na toto tlačítko dostáva však cez cievku zámku elektromagnetického vrátnika. Preto keď odoberáme prúd z tohto kontaktu, tento tečie aj cez cievku zámku. Teda si môžeme dovoliť odoberať iba taký veľký prúd, ktorý nevybudí cievku zámku tak, aby otvorila dvere (cca stovky mA). Tento prúd musí byť extrémne malý aj z dôvodu masového nasadenia vrátnika v každom byte – vtedy každý majiteľ vrátnika odoberá prúd a súčet všetkých napájacích prúdov tečie cez cievku zámku. Požiadavku na odber prúdu som si teda stanovil nie viac než 1mA v najnepriaznivejšom prípade. Toto ma viedlo k nutnosti použiť mikrokontrolér s nízkou spotrebou. Vylúčil som teda „klasickú“ radu mikrokontrolérov 8051, ktorým síce spotreba s klesajúcou frekvenciou taktovania klesá, ale nedostanú sa pod cca 4mA. Zvolil som si mikrokontrolér rady PIC. Tieto mikrokontroléry majú spotrebu priamo úmernú frekvencii a napr. pri taktovaní 32kHz je ich spotreba cca 40mA (katalógový údaj).

Minimalizovať spotrebu vyplynulo aj zo skutočnosti, že som zvolil napájanie paralelne k tlačítku otvárania vchodových dverí. Tieto tlačítka sú v celom obytnom dome radené paralelne – z každého bytu je možné otvoriť vchod. Ale pri otváraní dverí sa týmto tlačítkom vlastne „skratuje“ napájanie mikrokontroléra, ktorý si musí počas tohto času kryť spotrebu z naakumulovanej energie vo filtračnom kondenzátore. Keďže veľkosť tohto kondenzátora som chcel udržať z priestorových dôvodov v rozumných medziach je tu minimalizácia spotreby opäť nutná. Kondenzátor by mal pokryť asi 10 sekúnd skratu napájania – maximálny čas bežného otvárania dverí.

Pri otváraní vchodu mikrokontrolérom (na základe správne zadaného kódu), si vlastne sám mikrokontrolér skratuje toto napájanie – akoby stlačil tlačítko. V tomto čase musí mikrokontrolér odoberať minimum energie, preto na „skrat“ napájania je nutné použiť spínač s minimálnou riadiacou spotrebou. Preto som vylúčil použitie relé alebo bipolárny tranzistor a zvolil som tranzistory MOSFET. Čas otvorenia vchodu mikrokontrolérom je taký, aby akumulačný kondenzátor bezpečne stihol kryť spotrebu (cca 3 sekundy).

Keďže cez cievku elektromagnetického zámku tečie striedavý prúd, musí byť aj spínač „skratu napájania“ na striedavý prúd. Túto požiadavku je možné splniť paralelne radenými tranzistormi PMOS (Q2) a NMOS (Q1) spolu so sériovými diódami (D4 aD5) ( tie sú nutné, lebo výkonové tranzistory MOS majú medzi vývodmi D a S internú diódu). Kladný smer prúdu vedie NMOS a záporný smer PMOS tranzistor. Problém, ktorý sa vyskytol je budenie PMOS tranzistora – kde získať záporné napätie na jeho otvorenie. Toto som vyriešil budením PMOS z vývodu mikrokontroléra cez väzobný kondenzátor C3. Na vývode je v kľude kladné napätie (H), ktoré udržuje kondenzátor nabitý na cca 5V a gate Q2 je na nulovom potenciáli. Pri požiadavke na otvorenie PMOS sa dá vývod na 0V (L), čím sa na gate Q2 dostane záporné napätie (viď. schéma). Rýchle nabitie kondenzátora C3 zabezpečí dióda D1. Rezistor R8 zabezpečí ochranu pred naindukovaním záporného napätia na gate Q2 a tým otvorenie Q2 v kľudovom stave. Otvorenie Q1 a Q2 je synchrónne. Takéto otváranie dverí je s minimom nárastu spotreby zariadenia.

Ďalším problémom v obmedzení spotreby bolo nájsť vhodný stabilizátor napájacieho napätia. Bežné stabilizátory 78L05 majú pokojový prúd cca 4mA, čo vylučuje ich použitie v tejto aplikácii. Predávajú sa aj tzv. „Low Power“ stabilizátory (LT1121, MAX666, MAX667), ale sú cenovo drahé. Naviac nároky na stabilizáciu nie sú vysoké: VCC cca 4.5V až 5.5V – napájanie mikrokontroléra je nutné stabilizovať najmä kvôli stabilite frekvencie z RC člena. Preto som vymyslel veľmi jednoduchý stabilizátor pozostávajúci z JFET tranzistora Q4 a potenciometra P1. Stabilizátor pracuje podobne ako „klasický“ s bipolárnym tranzistorom so spoločným kolektorom (emitorový sledovač). Namiesto referenčného napätia na báze emitorového sa tu využíva prahové napätie JFET (ktoré je tu výhodne záporné). Na mieste JFET sa dá využiť aj tranzistor NMOS ochudobňovacieho typu (s vytvoreným kanálom), ale ten je ťažšie dostupný. Tranzistor musí mať vyššiu strmosť, aby sa výstupné napätie nemenilo so zmenou odberu zariadenia (výhodou je tu opäť malý odber). Keďže zaručované prahové napätie JFET Q4 J112 má široký rozsah (leží v rozmedzí -5V až -2V) je nutné nastavenie výstupného napätia pomocou potenciometra P1. Potenciometer je možné voliť s vysokým odporom vďaka nízkemu prúdu do gate Q4 (vlastnú spotrebu tohto stabilizátora tvorí vlastne iba prúd cez potenciometer P1).

Na taktovanie mikrokontroléra som použil lacné riešenie pomocou RC-člena R1, C1. Frekvencia taktovania nie je až taká stabilná ako pri použití kryštálu, ale na tento účel postačuje. Naviac sa neskôr ukázalo výhodné použiť RC-člen, lebo taktovaciu frekvenciu som zvolil nízku – cca 13kHz (kvôli generovaniu zvuku ako bude uvedené neskôr).

Na indikáciu rôznych stavov pri ovládaní vrátnika som zvolil nízkospotrebovú LED D3. Na generovanie zvuku som použil piezoelement BZ2. Tu som s výhodou využil frekvenciu oscilátora mikrokontroléra prítomnú na vývode CLKOUT, ktorá je vlastne frekvencia RC-člena podelená štyrmi. Preto som volil túto frekvenciu rovnú približne rezonančnej frekvencii piezomeničov – cca 3.3kHz (inak tu má aj ľudské ucho maximálnu citlivosť – preto na nej pracuje väčšina sirén). Potom bude potrebná frekvencia taktovania mikrokontroléra: 3.3kHz * 4 = 13.2kHz. Druhý vývod piezomeniča sa riadi vývodom RA0. Buď sa nechá nezapojený (tretí stav na vývode) – negeneruje sa zvuk, alebo sa dá vývod ako výstupný – generovanie zvuku. Rezistor R7 slúži na zabezpečenie definovaného stavu na vývode RA0, pokiaľ je ten v treťom stave čím minimalizuje spotrebu a súčasne udržuje vtedy nulové napätie na piezomeniči.

Na zapamätanie kódu som zvolil mikrokontrolér s internou dátovou pamäťou typu EEPROM – PIC16F84, ktorý má výhodu, že aj pamäť programu je typu EEPROM (viacnásobné programovanie). Tento mikrokontrolér dokonale svojimi vlastnosťami „sadol“ na toto zariadenie. Má malý odber, časovač (časovanie dlhého a krátkeho stlačenia), watchdog (ochrana proti rušeniu), Schmidt vstupy (zákmity tlačítok, sledovanie poklesu napájania), interné pull-up (pre tlačítka), tvrdé výstupy (budenie MOSFET, LED a piezo), interná EEPROM (ukladanie kódu), RC oscilátor s výstupom (generovanie zvuku).

Mikrokontrolér si v zapojení ešte kontroluje veľkosť napájacieho napätia pomocou deliča R2, R3 a vývodu RA4 (Schmidt vstup). Keď napájacie napätie pred stabilizátorom poklesne pod nebezpečnú úroveň (cca 5V), tak sa program resetne pomocou watchdogu (ak sa napätie nezdvihne do cca 2.3 sekundy).

Keďže stlačenie tlačítka zvončeka pri vchodových dverách sa prejaví prítomnosťou striedavého napätia na bytovom zvončeku (pozri schému zapojenia telefónu), bolo nutné toto striedavé napätie previesť na digitálny signál do mikrokontroléra. To som vyriešil „usmerňovačom“ zloženého z tranzistorov Q5, Q6,  diódy D6 a rezistorov R5, R9. V kladnej polarite vstupného signálu funguje Q5 ako spínač (spoločný emitor), ktorý stiahne na nulu napätie na vývode RB0/INT. V zápornej perióde vstupného signálu pôsobí tranzistor Q6 (spoločná báza) a opäť stiahne napätie na RB0/INT vývode. Kondenzátor C7 vyhladí napätie na vstupe RB0/INT tak, aby sa tu neobjavili zákmity od striedavej zložky usmerneného signálu. Jeho minimálna veľkosť je počítaná v súčinnosti s interným pull-up (250mA) RB0/INT vývodu tak, aby napätie nestúplo nad prahovú úroveň pri prechodoch vstupného signálu nulou. Maximálna veľkosť C7 je obmedzená tak, aby sa príliš umelo nezvyšoval čas stlačenia zvončeka pomalým nabíjaním C7.

Na generovanie hlasného zvukového znamenia – ak Vám nebude stačiť piezo – môže byť použitá sirénka BZ1, ktorá je synchrónne spínaná s piezo (rovnaké funkcie) pomocou Q3.

Napájanie je riešené jednocestným usmernením striedavého napätia veľkosti cca 8V až 11V pomocou diódy D2 a vyhladením na akumulačnom kondenzátore C2. Rezistor R4 obmedzuje nabíjací prúd do C2, aby netiekol veľký nárazový prúd cez cievku elektromagnetického zámku pri nabíjaní C2. Kapacita C2 je počítaná asi na 25 sekúnd činnosti „bez napájania“ (je možné použiť aj rozmerovo menší 100mF kondenzátor– prakticky odskúšané na 12 sekúnd). Transil ZD1 tvorí ochranu pre výkonové MOSFET tranzistory proti vysokému prepätiu či už od vypnutia cievky zámku, alebo vplyvom naindukovania na dlhom vedení (od blesku a pod.). Usmerňovač s Q5, Q6 ochranu nepotrebuje, lebo sa chráni antiparalelne zapojenými prechodmi B-E týchto tranzistorov v súčinnosti s deličom R5, R9.

Takto vznikol návrh vrátnika, ktorý sa úplne odlišuje od pôvodnej ideovej konštrukcie a nesie viacero pokrokových myšlienok.

 

Schéma zapojenia kódového vrátnika

 

Schematic - click for best resolution


 

Fyzické prevedenie kódového vrátnika

 

Popísaný návrh domového kódového vrátnika bol zatiaľ kvôli svojej jednoduchosti fyzicky zhotovený iba na univerzálnej doske plošných spojov. Rozmery dosky boli malé, preto bola umiestnená priamo do krytu bytového telefónu. Pomocou prívodných vodičov sa k plošnému spoju pripojilo napájanie, LED, piezo a signály z tlačítok. Mikrokontrolér bol umiestnený v pätici. Stavová LED bola umiestnená za priesvitnou mriežkou krytu telefónu (snaha nevŕtať kryt), takže jej svit je dobre viditeľný. Na generovanie zvuku som použil iba piezomenič, ktorý bol tiež umiestnený vnútri krytu telefónu. V budúcnosti plánujem navrhnúť a zhotoviť plošný spoj.

 

Popis ovládania kódového vrátnika

 

Kódový elektronický vrátnik pracuje na základe kódu podobného Morseho abecede – krátke a dlhé stlačenia. Základným princípom je, že pri vchodových dverách na príslušnom  zvončeku (s našou menovkou) zadáme kód. Kód pozostáva z krátkych a dlhých stlačení. Dĺžke medzery – pustenia tlačítka medzi stlačeniami – sa do úvahy neberie, je však obmedzená na 1.5 sekundy (po tomto čase sa vyhodnotí zadaný kód). Dĺžka kódu môže byť minimálne 4 stlačenia – kratší kód by bol nevhodný z hľadiska bezpečnosti. Maximálna dĺžka kódu môže byť 16 stlačení – postačujúce z hľadiska zapamätania kódu.

Ak sme zadali správny kód (stojíme teraz pri menovkách), tak za cca 1.5 sekundy sa ozve kratučké otvorenie dverí. To nám akusticky dáva najavo, že kód bol akceptovaný a môžeme ísť ku dverám. Za 2 sekundy (čas potrebný na príchod od menoviek ku dverám) nám zariadenie otvorí vchod počas 3 sekúnd. V byte začne na 13 sekúnd blikať LED, ktorá oznamuje, že niekto prichádza. Ak máme zvolené aj hlasné oznamovanie oprávneného obyvateľa (bude spomenuté neskôr), tak piezo (alebo sirénka) 2-krát krátko pípnu.

Ak sme zadali nesprávny kód, tak sa samozrejme dvere neotvoria. V byte začne na 10 sekúnd prerušovane pípať sirénka, čo je vlastne zachovanie pôvodnej funkcie zvončeka pri príchode neznámeho človeka. Od tohto okamžiku začne blikať aj LED, ale táto bliká stále až do ručného vynulovania z bytu. Trvalé blikanie LED po príchode neznámeho človeka je funkcia, ktorá nám oznamuje, že sa niekto pokúšal k nám dostať v čase našej neprítomnosti. Takto napr. po príchode večer zo zamestnania vidíme, či sme mali potenciálneho návštevníka. Blikanie LED sa nuluje krátkym stlačením tlačítka učenia na telefóne v byte (týmto súčasne aj predčasne umlčíme sirénku, keď sme doma a ideme otvoriť).

Učenie kódu sa robí pomocou tlačítka učenia. Je to pôvodne nevyužité tlačítko na telefóne (spodné tlačítko so symbolom sirénky). Do režimu učenia sa dostaneme dlhým stlačením tohto tlačítka, pokiaľ nezačne blikať LED – teraz je však blikanie oveľa rýchlejšie. Počas tohto blikania (asi 13 sekúnd) musíme zadať kód. Keďže teraz stojíme pri telefóne, na zadanie kódu teraz využijeme tlačítko zvončeka pri našich bytových dverách (tlačítko je spojené paralelne s tým čo je pri vchodových dverách). Vyjdeme teda pred dvere a zadáme kód. Ak bol kód zadaný v rámci konvencie (minimálne 4 stlačenia, nie príliš dlho držať stlačené tlačítko), tak sirénka raz krátko pípne. Toto je signalizácia, že kód bol akceptovaný a zapísaný do pamäte. Môžeme si ho aj hneď spred dverí týmto tlačítkom vyskúšať.

Zvoliť si ešte môžeme aj medzi hlasným alebo tichým oznámením, že niekto známy prichádza. Teda voľba, či sa má krátko dvojpípnuť alebo nie ak niekto správne zadal kód. Vypnutie je vhodné napr. v nočných hodinách, keď vieme o neskorom príchode partnera a nechceme byť rušení v spánku. Zapnutie akustického oznámenia nás zase informuje, že za chvíľu sa niekto doma objaví. Indikácia LED (13 sekúnd blikania) je prítomná trvalo. Zmenu tejto hlasnej indikácie urobíme tak, že držíme dlho stlačené tlačítko učenia (ako pri vstupe do režimu učenia), ale tlačítko držíme stlačené stále aj keď začne LED rýchlo blikať. Keď LED prestane blikať (po 13 sekundách) a stále máme stlačené tlačítko učenia, tak sa zmení hlasitá indikácia (ak bola zapnutá, tak sa vypne a opačne).

 

Základné parametre domového kódového vrátnika

 

spotreba:

-         v kľude cca 100uA

-         stlačené tlačítko: +250uA

-         blikanie LED: +75uA

-         sirénka: trvalá spotreba sirénky/5 (20mA/5=4mA)
 (čas písknutia a ticha je v pomere 1:4)

-         piezo: trvalá spotreba piezo/5 (1mA/5=0.2mA)

 

funkcia LED:

-         bliká 13 sekúnd ak sa zadal správne kód (tiché oznámenie, že ktosi prichádza)

-         bliká trvale ak bol zadaný nesprávny kód (ktosi nám zvonil)
toto trvalé  blikanie sa nuluje tlačítkom učenia (aj krátke stlačenie)

-         bliká veľmi rýchlo v režime učenia (čaká na zadanie kódu)

 

funkcia sirénky:

-         kratučko dvojpípne po správnom zadaní kódu, ale iba ak je povolene oznámenia známeho človeka (hlasné oznámenie, že ktosi prichádza)

-         prerušovane píska 10 sekúnd po nesprávnom zadaní kódu (ktosi neznámy zvoní – normálny zvonček)

-         krátko pípne v režime učenia: po akceptovaní naučeného kódu a jeho uložení do pamäti (ak nebol kód akceptovaný, režim učenia sa opusti bez tohto pisknutia: kód sa nezmenil)

 

funkcia piezo:

-         ma presne rovnakú funkciu ako Buzzer, ale menšiu spotrebu

 

funkcia tlačítka učenia:

-         aj kratučké stlačenie tohto tlačítka nuluje oznámenie, že niekto neznámy nám zvonil (trvalé blikanie LED po nesprávnom zadaní kódu)

-         dlhým stlačením sa dostaneme do módu učenia (viď. učenie)

-         fyzicky je to nevyužité tlačítko na telefóne (so symbolom sirénky)

 

funkcia tlačítka zvončeka:

-         je to tlačítko na zadávanie kódu v normálnom režime aj v režime učenia

-         fyzicky je to tlačítko dolu pri vchodových dverách domu, ale aj pri vchodových dverách bytu (sú zapojene paralelne)

 

kódy:

-         minimálna dĺžka kódu je 4 (kvôli bezpečnosti)

-         maximálna dĺžka kódu je 16

-         krátke stlačenie je pod 300ms

-         dlhé stlačenie je nad 300ms, ale menej než 1500ms

-         pustenie musí byť menšie než 1500ms (po čase 1500ms sa vyhodnotí kód)

 

učenie:

-         dlho držať stlačené tlačítko učenia (5 sekúnd) pokiaľ nezačne rýchlo blikať LED

-         LED rýchlo bliká (timeout 13 sekúnd) a čaká sa na zadanie kódu tlačítkom zvončeka

-         správne zadáme kód

-         ak bol kód akceptovaný a uložený, krátko sa pípne (uložený novy kód)

-         ak bola v kóde chyba, tak sa nepípne (kód sa nezmenil)

 

voľba hlasitého oznámenia príchodu známeho človeka:

-         po vstupe do módu učenia (LED začne rýchlo blikať a čaká sa na kód)

-         stále držíme tlačítko učenia stlačené až pokiaľ LED nezhasne (po cca 13 sekundách)

-         týmto sa zmenil stav či sa bude oznamovať známy človek (na opačný stav voči predchádzajúcemu stavu)

-         slúži na voľbu čí sa ma kratučko zazvoniť (dvojcink)

-         keď sa zadal správne kód (hlasne oznámenie v byte, že ktosi prichádza)

-         overenie stavu si môžete skúsiť zadaním správneho kódu: ak je oznamovanie povolene ozve sa (ale až po otvorení vchodových dverí) krátke zazvonenie

-         týmto sa aj softwarovo reštartne zariadenie

 

otvorenie vchodových dverí:

-         správne zadáme kód

-         po cca 1500ms od posledného pustenia sa potvrdí správnosť kódu asi 300ms "otvorením" vchodových dverí (počujeme kratučko zámok)

-         počká sa 2 sekundy (pokiaľ sa premiestnime od zvončeka ku dverám)

-         otvoria sa na 3 sekundy vchodové dvere

-         LED bude 13 sekúnd oznamovať blikaním, že sa niekto známy "blíži" (tiché oznámenie)

-         ak je povolene oznámenie známeho človeka, tak sa kratučko dvojcinkne (hlasne oznámenie)

 

oznámenie že nám niekto neznámy zvonil:

-         ak niekto zadal nesprávne kód, tak sa normálne zazvoní (sirénka 10 sekúnd)

-         LED začne blikať a bliká trvalo (aj po následnom správnom zadaní kódu), až pokiaľ ju ručne nevynulujeme krátkym stlačením tlačítka učenia z bytu (vieme čí nám niekto zvonil aj keď sme neboli doma a prídeme domov zadaním kódu)

 

reset (keby niečo nefungovalo správne):

-         Softwarovo: po vstupe do módu učenia (LED začne rýchlo blikať a čaká sa na kód) stále držíme tlačítko učenia stlačené až pokiaľ LED nezhasne (po cca 13 sekundách) (Pozor: Týmto si súčasne zmeníme stav oznámenia známeho človeka!)

-         Hardwarovo: aspoň 1minutu držíme tlačítko manuálneho otvárania dverí (klasické otváranie vchodových dverí), aby napájanie kleslo na nulu

 

Firmware do mikrokontroléra

 

Firmware do mikrokontroléra PIC16F84 som napísal v asembléri pre tento procesor a odsimuloval v návrhovom prostredí MPLAB firmy Microchip (http://www.microchip.com). Celá dokumentácia (HEX forma, zdrojové súbory, schéma a projektový súbor pre MPLAB) je v súbore vratnik.zip voľne k dispozícii. Na naprogramovanie mikrokontroléra som použil program IC-Prog so zhotoveným programátorom JDM Programmer. Záujemcovia o stavbu si môžu podľa dokumentácie v súbore vratnik.zip navrhnúť plošný spoj a doviesť konštrukciu do dokonalosti (ja som použil univerzálnu dosku ale nie je to bohviečo) .

 

                                                                                                          Ing. Igor Češko

                                                                                                          igor.cesko@inmail.sk

                                                                                                          cesko@internet.sk

                                                                                                          http://www.cesko.host.sk